Vlády by sa na základe troch konvencií Spojených národov mali snažiť eliminovať ponuku a dopyt po drogách pre nemedicínske a vedecké účely. Naposledy bol tento prístup schválený v roku 1998, počas New Yorkského UNGASS-u, ktorý stanovil rok 2008 ako konečný termín pre vyhodnotenie výsledkov tejto stratégie.
Každý deň sa na mnohých miestach na svete preukazuje domnienka, že zákaz drog je riešením problémov spojených s drogami, ako chybná. Napriek tomu však túto domnienku ospravedlňuje agentúra, ktorá je zodpovedná za koordináciu medzinárodnej drogovej kontroly – UNODC (The United Nations Office on Drugs and Crime), sídliaca vo Viedni. Každý rok v marci si UNODC pozýva vlády na stretnutie, kde môžu prezentovať svoje úspechy v boji proti drogám.
Účasť na takomto mítingu (posledný sa konal od 13. do 17. marca) môže byť poučnou skúsenosťou pre obyčajného občana. Ak veríte, že vlády majú v úmysle využiť konečný termín roku 2008 na to, aby sa čestne pozreli na výsledky svojich drogových politík, návšteva mítingu vo Viedni by bola vážnym spoznaním reality. Ak predpokladáte, že na úrovni Spojených národov sa politiky diskutujú na základe faktov a dôkazov, vrátite sa odtiaľ s pocitom ako mimozemšťan.
Výkonný riaditeľ UNODC Antonio Maria Costa otvoril stretnutie predstavením niekoľkých čerstvých konceptov s cieľom zakryť neúspechy v globálnom boji proti produkcii a konzumácii drog, ktoré je podľa Costu forma „necivilného správania“. SN s náhľadom na svoje neúspechy v dosiahnutí aspoň nepatrnej redukcie svetového drogového fenoménu nanovo prehlasujú, že ich zámer je jednoducho „kontrola“, čo je samozrejme oveľa náročnejšie ako obyčajná „eliminácia“.
Costa vtedy prehodil niekoľko zaujímavých postrehov, ako napríklad: „Drogy zabíjajú viac ľudí proporcionálne ako iné návykové látky, ktoré sú legálne.“ Potom sa odvolal na oficiálne údaje SN ohľadom tabaku, ktorý používa 30% svetovej populácie dospelých a ktorý spôsobuje 5 miliónov úmrtí každý rok. Nezákonné drogy konzumuje 5% tej istej populácie a spôsobujú ročne 200 000 úmrtí. Inými slovami, Costove vlastné štatistiky dokázali, že klamal.
Menej nevinné boli Costove komentáre o úspechoch takzvaného alternatívneho vývoja, termínu používaného pre projekty snažiace sa zvýšiť legálne zdroje príjmu farmárov v miestach primárnej produkcie ópia a kokových listov (v Ázii a Južnej Amerike).
Pred mítingom kolovali klebety, že Costa nebude znovu zvoleným výkonným riaditeľom UNODC-u, pretože americká vláda s ním nebola spokojná. Možnože toto bol motív za Costovým útokom na Európu, ktorá má „drogový problém, ktorý si zaslúži“. Európsky „nekoherentný prístup“, ktorým Costa myslel zmenu konzumácie cannabisu na nekriminálny priestupok a odpor proti drogovým testom na školách, „vysiela ľuďom mätúce signály.“ Podľa Costu je cannabis najslabšie spojivo vo svetovej drogovej kontrolnej reťazi, keďže jeho použitie „otvára bránu k ďalším drogám.“
Delegáti z Európskej únie dokonca ani spätne nereagovali na jeho útok. Diskusia návrhu EÚ o vyhodnotení, ktoré by sa malo konať v roku 2008, sa skončila vzdaním aj najslabšej nádeje, že by toto vyhodnotenie mohlo viesť k objektívnej, vedeckej a transparentnej diagnóze problému. Toto bolo, samozrejme, sčasti spôsobené americkou opozíciou voči akémukoľvek „externému“ zásahu do vyhodnocovacieho procesu, a sčasti samotnými európskymi delegátmi.
Tvrdili, že nový európsky drogový plán (2005-2008) bol založený na výsledkoch vyhodnotenia predošlého plánu (2000-2004). Toto vyhodnotenie (publikované v októbri 2004) naznačovalo, že predošlý plán nemal absolútne žiadne pozitívne výsledky, napriek tomu však nový plán opakuje zhruba tie isté ciele ako predošlý. V skratke, ohlásené neúspechy vo vyhodnotení boli považované za povzbudenie do ďalšej činnosti.
V takejto atmosfére sa niekoľko nevládnych predstaviteľov snažilo ujasniť si možnosti chopenia sa drogového problému. Asi 35 NGO delegátov dostalo povolenie zúčastniť sa mítingu. Avšak tí, ktorí navrhli určitú zmenu, rýchlo zistili skutočnú hodnotu svojej pozvánky. Dokonca aj na NGO fóre, ktoré bolo organizované popri mítingu, bolo nemožné opýtať sa na základný predpoklad, ktorý podchytáva súčasné drogové politiky. Bolívijská vláda dostala jednoznačne negatívnu odpoveď na návrh zdvihnúť celosvetový zákaz kokových listov. Reprezentanti Bolívie boli natoľko zastrašení tlakom od, okrem iných, európskych krajín, aby zanechali svoju kokovú diplomaciu, že celá problematika môže byť na istý čas pochovaná.
Návšteva tohto stretnutia vyjasnila dilemu ENCOD-u. Mali by sme ustúpiť súčasnému nemennému stavu a akceptovať, že v nasledujúcich rokoch môžu byť nadobudnuté len zmeny v kozmetike? Po mítingu vo Viedni bol Antonio Maria Costa znovuzvoleným výkonným riaditeľom UNODC-u na ďalšie 4 roky. Mali by sme zostať len takmer anonymnou menšinou ľudí, ktorí nesúhlasia tak, že stoja naboku, vytvárajúc ľahký cieľ pre stigmatizáciu?
Alebo by sme sa mali snažiť dosiahnuť určitý vplyv na politické procesy zháňaním politikov? Buď ukázaním, koľko ľudí chce koniec drogovej vojne, alebo ukázaním pravdepodobných ziskov, ktoré pribudli zo situácie, v ktorej by svetový obchod s drogami bol legálne regulovaný.
Ak je cannabis najslabším spojivom drogovej politiky SN, môže byť najsilnejším spojivom v snahe zmeniť to. V nasledujúcich mesiacoch ENCOD plánuje prepracovať detailnú politiku ohľadom organizácie cannabisového trhu v Európe. Mohli by sme využiť skúsenosti z Holandska, Nemecka, Španielska a Švajčiarska na vypracovanie konkrétnych návrhov, ktoré by mohli byť prezentované na európskej úrovni, ako aj v národných diskusiách.
Ale jedna vec je jasná. Na udržanie európskeho systému je súrne treba viac finančných zdrojov. Nasledovné týždne sú najpodstatnejšie. Potrebujeme podporu každého,
aby sme získali viac členov a sponzorov na zaistenie, že naša paneurópska koordinácia môže pokračovať. Prosím kontaktujte nás pre viac informácií.
Od: Joep Oomen
www.soma-konopa.sk
Creative Commons Attribution